„V hrôze dokáže človek neskutočné veci. Charakter má len jeden, buď ho ohne alebo neohne.“
Lýdia Kordíková, za slobodna Kovařová, sa narodila v roku 1928 a spomína na život v širokej rodine a hospodáreniu na rodinnom statku v obci Jasenie, ktorá leží neďaleko Brezna v Nízkych Tatrách.
Keď v auguste 1944 vypuklo v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie, miestni obyvatelia sa razom ocitli v centre bojov. Lýdia najprv spolu s ďalšími mladými ľuďmi pomáhala vykladať zbrane a zásoby pre partizánov. V horskej kolibe neskôr zažila desivú noc, keď Nemci ostreľovali kopec nad nimi. V kolibe sa schovávalo celkom osem ľudí, z toho dve deti. Lýdiin otec vraj počas tejto jednej noci úplne zošedivel.
Po potlačení povstania boli v každej domácnosti ubytovaní nemeckí vojaci. Dôstojníci, ktorí bývali u Kordikovcov, konfiškovali vybavenie i domáce zvieratá, nestále prehľadávali domy a kontrolovali osoby.
V tejto atmosfére sa Kordikoví rozhodli vyhovieť prosbe rodinného známeho, ktorý bol vojenský lekár a dva týždne ho spolu s jeho spoločníkmi zásobovali jedlom v opustenej snehom zapadnutej horskej chate. Neskôr pre nich dokonca vybudovali úkryt zo slamy a sena v ich vlastnej stodole.
„Musel ste ísť najprv spodkom a počítať traverzy. Pri tretej ste odbočil, liezol hore a potom ste sa spustil do krytu. Bolo tam množstvo diek, konzervy a kýbeľ na exkrementy. Raz tam jeden muž uviazol na desať dní, pretože Nemci mali pod nimi kone.“
Po niekoľkých týždňoch sa skupina presunula zo skrýše k partizánom do hôr, kde to bolo pre všetkých bezpečnejšie.
Vo veľmi nebezpečných situáciách sa rodina ocitala aj neskôr. Raz k nim napríklad prišiel ukrývajúci sa lekárnik pre proviant a v rovnakú chvíľu dorazilo na kontrolu gestapo. Lýdia zdravotníka duchaplne schovala za skriňu a zachránila mu tak život. Keď Nemci odišli, nedokázala skriňu znovu odtiahnuť a schovaného muža vyslobodiť. Adrenalín predtým jej dodal obrovskú silu.
Rodina Kordikovcov sa šťastne dožila oslobodenia, ale Lýdia nemala jednoduchý život ani v povojnovej dobe. V roku 1947 zmaturovala a v šesťdesiatych rokoch vyštudovala pedagogickú fakultu v Plzni. Keďže však nikdy nevstúpila do komunistickej strany a jej manžel emigroval, stretávala sa v zamestnaní učiteľky s mnohými problémami a dlho nemohla ako matka malej dcérky získať byt. Učiteľské povolanie vykonávala až do dôchodku.
Lýdia Kovařová je stále aktívnou členkou Českého zväzu bojovníkov za slobodu.
