„Každý sa oháňa slovami ‚Mám na to právo‘. Áno, máš, ale kým nezamedzuješ právo druhému, kým niekomu neprekážaš. Že máme okrem práv aj povinnosti, to nikto neakceptuje.“
Dnes deväťdesiatročný Branislav Tvarožek pochádza z dediny Lok blízko Levíc, ktorá bola prevažne maďarská. V mladosti tak hovoril plynule nielen po slovensky, ale i maďarsky a vďaka škole aj nemecky. Počas vojny sa mu to viac krát vyplatilo.
Začiatok vojny zastihol Branislava v dobe, kedy pracoval v továrni na výrobu rádií. Z priemyslovky ho vyhodili za to, že so spolužiakmi z internátu premaľovávali nemecké nápisy a písali protinemecké heslá.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Branislav pridal k odboju. Ich skupinu bojujúcu v horách však Nemci postupne rozložili a pochytali. V zajatí Branislava zachránila znalosť nemčiny, keď započul rozhovor veliteľa stráže s lekárom. Podľa veliteľa mal každý, kto nie je ranený na druhý deň nastúpiť do transportu. Branislavovi sa podarilo presvedčiť lekára, aby ho zapísal do zoznamu ranených a neskôr sa prihlásil ako kuchár, aj keď nikdy predtým nevaril. Táto lesť mu vyšla. Presunuli ho do nemocnice a cez príbuzných sa mu podarilo dostať povolenie na cestu do Nového mesta nad Váhom. Šťastie pri ňom stálo i vtedy, a tak sa tajne dostal domov.
Branislav sa pripojil k svojmu otcovi, ktorý zháňal jedlo pre partizánov v okolí mesta. Po obsadení cestných výpadoviek z mesta opäť niekoľkokrát využil znalosť nemčiny a okrem iného takto dostal k partizánom šesť a pol metrákov trhaviny.
Po vojne Branislav Tvarožek dokončil priemyslovku a začal študovať elektrotechniku na vysokej škole. V roku 1948 bol zatknutý komunistickým režimom za to, že u seba nechal prespať svojho bratranca, ktorý bol kuriérom spravodajskej služby. Súd bol voči akejkoľvek obhajobe hluchý a poslal Branislava na päť rokov do uránových baní do Jáchymova.
Jeho šikovnosť mu opäť zaistila lepšie podmienky; dokázal čokoľvek opraviť a tak ho vzali do elektrodielne. Pri jednej nehode tam však utrpel zranenie, ktoré mu natrvalo poškodilo zrak. V Jáchymove si našiel mnoho priateľov, ale stal sa aj obeťou provokácie – jeden zo spoluväzňov krivo obvinil pred dozorcami Branislava zo snahy o útek a tak strávil istý čas na samotke.
Po návrate domov sa stretol len s matkou, jeho otec zomrel štyri mesiace pred jeho návratom domov. V roku 1960 sa šťastne oženil a do dôchodku pracoval ako elektrikár.
